Dlžoby
Čítajte viac: https://ekonomika.sme.sk/c/6504953/ak-neplatite-ucty-exekutor-si-vas-najde.html#ixzz30xzEfYtc
Kto nič neurobí a nesnaží sa s veriteľom dohodnúť, toho skôr či neskôr navštívi exekútor.
Najčastejšie je exekúcia vedená na bankové účty, mzdu, dôchodok, nehnuteľnosti a hnuteľné veci.
1. Nepreberanie pošty nič nerieši
Ak budete tvrdiť, že vám upozornenie na nedoplatok neprišlo, nepomôže vám to.
Ak si zásielku s doručenkou do vlastných rúk adresát neprevzal, považuje sa za doručenú dňom, keď sa vrátila zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Ak ide o neprevzatú zásielku zo Sociálnej poisťovne, tá sa považuje na tretí deň od uloženia za doručenú.
2. Neplatenie môže skončiť väzením
Ak neplatíte dane a poistné na zdravotné či sociálne poistenie včas a v správnej výške, môže ísť aj o trestný čin. Hovorí o tom Trestný zákon a začína sa na sume nad 2660 eur, trestná sadzba je podľa výšky škody od jedného až do ôsmich rokov odňatia slobody.
Zdravotná a Sociálna poisťovňa posielajú výkaz nedoplatkov, rozhodnutie, predexekučnú výzvu.
Zdravotné poistenie
Po neuhradení dlhu posiela zdravotná poisťovňa dlžníkovi výzvu, prípadne upomienku. Ak dlžnú sumu nezaplatí, prípadne sa nedohodne o vyriešení dlhu, vystaví sa výkaz nedoplatkov, ktorý je priamo exekučným titulom.
Výkaz sa vystavuje na doručenku, do vlastných rúk, okrem dlžného poistného je vo výkaze nedoplatkov vyčíslený aj poplatok za jeho vystavenie vo výške desať eur a úrok z omeškania.
Ak ani potom dlžník nereaguje, pošle poisťovňa predexekučnú výzvu, ktorá predstavuje poslednú možnosť úhrady (bez zvýšenia nákladov pohľadávky).
Potom sa pohľadávka postúpi na vymáhanie súdnemu exekútorovi. Ak dlžník zaplatí až počas exekúcie, musí uhradiť nielen dlh zo zdravotného poistenia, ale aj trovy exekúcie, čím sa jeho záväzok zvyšuje o viac ako 20 percent.
Sociálne poistenie
Platenie poistného na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO) kontroluje Sociálna poisťovňa v štvrťročných intervaloch.
Ak niekto neplatí odvody, zákon o sociálnom poistení nepozná pojem „upomienka“, ako je bežné napríklad pri platbách od energetických či vodárenských spoločností. Ak SZČO neplatí poistné, respektíve ho neplatí v správnej výške, pobočka Sociálnej poisťovne jej listom, takzvaným rozhodnutím, predpíše dlžnú sumu poistného. V rozhodnutí klientovi napíšeme, aby v určenej lehote dlžné poistné zaplatil, má pritom možnosť sa proti rozhodnutiu odvolať.
Rozhodnutie o predpísaní poistného sa podľa zákona posiela do vlastných rúk.
Ak si zásielku prevezmete, dňom prevzatia plynie 15dňová lehota na podanie odvolania alebo na úhradu predpísanej sumy.
Ak si ju neprevezmete, na tretí deň od uloženia zásielky na pošte sa rozhodnutie považuje za doručené, ako keby ste ho prevzali a týmto dňom plynie 15dňová lehota na odvolanie alebo úhradu predpísanej sumy.
Ak dlžné poistné klient nezaplatí, Sociálna poisťovňa začne pohľadávku vymáhať, a to prostredníctvom exekútora alebo mandátnej správy.
Pokiaľ ešte nie je pohľadávka uplatnená v mandátnej správe alebo na exekúcii, dlžníci môžu požiadať o splácanie dlhu formou splátkového kalendára. Splátkový kalendár však Sociálna poisťovňa povolí len tým žiadateľom, ktorí už v čase rozhodovania o splátkovom kalendári platia bežné poistné včas a v správnej výške. Splátky pritom môžu byť rozložené najviac na obdobie 18 mesiacov.
Daňové nedoplatky
Ak ste nezaplatili dane, vzťahuje sa na vás zákon o správe daní. Ten hovorí, že kto nezaplatil daň, alebo neodviedol vybranú alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote.
Ak daň nie je zaplatená v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške, postup daňového úradu záleží na výške daňového nedoplatku a ďalších skutočnostiach, pričom postup sa rieši interným predpisom Finančného riaditeľstva SR.
Ak ani v náhradnej lehote nie je uhradený nedoplatok nad 170 eur, odstupuje sa na vymáhanie oddeleniu exekučného konania.
Zvyčajne pri nedoplatkoch do 170 eur, po uplynutí lehoty stanovenej vo výzve a v prípade, že nemáte žiadny iný nedoplatok, daňový úrad neodstupuje nedoplatok na vymáhanie, ale počká a zúčtuje si ho s prípadným preplatkom v budúcnosti.
Nezaplatenie dane a poistného
Trestný zákon (Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov) definuje tri rôzne trestné činy spojení s platením dane. Ide o trestný čin skrátenia dane podľa ustanovenia § 276, neodvedenie dane a poistného podľa ustanovenia § 277 a nezaplatenia dane a poistného podľa ustanovenia § 278 Trestného zákona.
§ 278 Trestného zákona:
(1) Kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
000266 Škoda malá - prevyšujúca 266 eur.
002660 Škodou väčšia - dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266.
026600 Značná škoda - dosahujúca najmenej stonásobok sumy 266.
133000 Škoda veľkého rozsahu - suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266
Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Zákon o výkone väzby
https://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-221#f6460731
Ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby za dobu prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré má obvinený evidované na konte v ústave.
Výška trov spojených s výkonom väzby za každý začatý kalendárny deň je jedna šesťdesiatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu;
Ak mu celá čiastka nebude zrazená z pracovnej odmeny, sumu za pobyt bude musieť splatiť, keď sa dostane na slobodu.
Existuje taký inštitút - náhradné výživné, čo znamená, že ak povinný nezarába toľko, aby mu strhali celú sumu, ktorú musí každý mesiac platiť, tak štát doplatí ten rozdiel. Ale to bude musieť potom všetko doplatiť. O to náhradné výživné musí požiadať ten, voči komu má alimenty platiť na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny.