Úpadok. exekúcia, konkurz
Úpadok
Pre úpadok sa používa hovorové označenie bankrot (z talianskeho banca rotta: rozbitá lavica).
Dlžník sa ocitne v úpadku ak nie je schopný spácať svoje záväzky.
Úpadok / bankrot je riešením insolvencie dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov (konkurz) alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne (reštrukturalizácia).
Podľa zákona je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Teda ide o stav platobnej neschopnosti a predĺženia. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.
Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.
Pri dlžníkovi bez majetku súd konkurzné konanie pravdepodobne zamietne – nemá to zmysel.
Prípad, kedy ustanovený predbežný správca konkurznej podstaty zistí, že úpadca nemá majetok, ktorý by postačoval ani na trovy konkurzu, a vo svojej správe odporučí konkurznému súdu z dôvodu nedostatku majetku ani konkurz nevyhlasovať, nakoľko by to bolo logicky neúčelné.
V takomto prípade u spoločnosti konkurzný súd vydá uznesenie, ktoré je zaslané obchodnému súdu, ktorý vymazáva spoločnosť z obchodného registra „ex offo“.
Živnostníci majú pri svojom krachu na výber medzi dlhodobými exekúciami, alebo môžu podstúpiť legálny proces osobného bankrotu v celkovom trvaní približne štyroch rokov.
Exekúcia
V exekúcii dochádza k vymoženiu peňažného alebo nepeňažného plnenia niektorým zo spôsobov, ktoré upravuje zákon. Kým pri vymáhaní peňažného plnenia spôsob vykonania exekúcie určuje poverený exekútor, pri vymáhaní nepeňažného plnenia ho neurčuje, ale musí vyplývať z výroku exekučného titulu.
Podkladom pre výkon každej exekúcie je exekučný titul. Exekučnými titulmi sú najmä vykonateľné súdne rozhodnutia (podmienky: uplynutie lehoty na plnenie a výkon je realizovateľný), ktoré ukladajú povinnosť, priznávajú právo alebo postihujú majetok, napríklad rozsudok, platobný rozkaz, výkazy nedoplatkov či platobné výmery vydané správnymi orgánmi, rozhodcovské rozsudky a pod.
Ak sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: zrážkami zo mzdy a z iných príjmov; prikázaním pohľadávky; predajom hnuteľných vecí; predajom cenných papierov; predajom nehnuteľnosti; predajom podniku
Ak dôjde k stretu exekúcie a konkurzu, tak sa vyhlásením konkurzu zastavujú všetky exekučné konania. Ak vymožená pohľadávka v exekúcii ešte nebola vyplatená oprávnenému, exekútor ju vyplatí správcovi konkurznej podstaty. Ak je však oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
Konkurz
Základnou úlohou konkurzného konania je postupné speňaženie majetku dlžníka a úhrada záväzkov. Konkurzné konanie prebieha tak, že konkurzný správca postupne speňažuje (rozpredáva) majetok dlžníka, z ktorého uhrádza jednotlivé záväzky (dlhy) dlžníka, a to do vtedy a) až úplne speňaží majetok dlžníka alebo b) až uhradí záväzky (dlhy) dlžníka.
Cieľom konkurzu je v čo najvyššej miere uspokojiť veriteľov dlžníka, pričom veritelia sú uspokojovaní pomerne. Pomerné uspokojovanie znamená, že každý veriteľ je uspokojený zo speňaženého majetku v pomere, ktorý zodpovedá výške jeho pohľadávky ku sume všetkých pohľadávok veriteľov. Miera uspokojenia jedného veriteľa, teda závisí od hodnoty speňaženého majetku a od celkovej sumy všetkých pohľadávok všetkých veriteľov.
V prípade vyhlásenia konkurzu sa zastavujú všetky začaté exekučné konania a platí zákaz začatia exekučného konania. Účelom takejto úpravy je zabrániť individuálnemu uspokojeniu veriteľov, pretože v konkurznom konaní sú pohľadávky vo väčšine prípadov uspokojované len pomerne.
Exekúciu na peňažné plnenie, kde povinný má dostatok majetku, ktorý môže byť predmetom exekúcie, exekútor vykoná tak, aby uspokojil pohľadávku aj s príslušenstvom. Iná situácia nastane v prípade, ak sú na jednu vec začaté viaceré exekúcie. V tom prípade sa nebudú pohľadávky uspokojovať pomerne, ale podľa poradia, teda podľa priority. Poradie uspokojovania pohľadávok sa spravuje dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie. Zásada proporcionality, teda pomerné uspokojovanie pohľadávok veriteľov sa uskutoční len v prípade, ak má viac pohľadávok rovnaké poradie, lebo boli doručené v ten istý deň. Odlišne sa postupuje len v prípade exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov.
V rámci konkurzu sa pohľadávky uspokojujú s ohľadom na to, či ide o pohľadávky zabezpečených alebo nezabezpečených veriteľov. Pohľadávka zabezpečeného veriteľa je zabezpečená zabezpečovacím právom (záložné právo, zádržné právo a pod.) a to predstavuje viacero výhod. Zabezpečení veritelia (nazývaní aj oddelení veritelia) sa v konkurze uspokojujú časovo aj vecne oddelene od ostatných veriteľov, jednak môžu byť uspokojení už počas konkurzného konania a nemusia čakať na vydanie rozvrhového uznesenia a uspokojujú sa z majetku, ktorý zabezpečuje ich pohľadávku. Ak je jedným majetkom zabezpečených viacero pohľadávok viacerých veriteľov, pri uspokojovaní bude rozhodovať poradie. Do oddelenej podstaty (majetok, z ktorého sa uspokojí len pohľadávka zabezpečeného veriteľa) bude patriť celý výťažok z tohto majetku a uspokojí sa v najvyššej možnej miere. Ak čistý výťažok zo speňaženia majetku prevyšuje zabezpečenú pohľadávku prvého zabezpečeného veriteľa, tak sa tento zvyšok presunie do oddelenej podstaty v poradí ďalšieho zabezpečeného veriteľa. Ak takýto nie je, tak sa presunie do všeobecnej podstaty, z ktorej sa uspokojujú nezabezpečení veritelia.
Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú po zaradení do tried. Jednu triedu tvoria všetky nezabezpečené pohľadávky okrem pohľadávok spojených so záväzkom podriadenosti a druhú triedu tvoria len pohľadávky so záväzkom podriadenosti. Záväzok podriadenosti v praxi využívajú napríklad banky, ktoré podmieňujú poskytnutie úveru dohodnutím záväzku podriadenosti voči iným dlžníkom, teda napríklad banka poskytne obchodnej spoločnosti úver iba za podmienky, ak plnenie, ktoré má poskytnúť spoločníkovi, si dohodne ako podriadený záväzok. Poradie uspokojovania a počet tried závisí aj od osoby úpadcu, napríklad ak je ním poisťovňa, vytvára tri triedy.
Ak výťažok vo všeobecnej podstate nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok prvej triedy, uspokoja sa pomerne. To znamená, že ak výťažok nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne.
Pokiaľ ide o uspokojovanie peňažných pohľadávok exekúciou, je veľká pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky v celom rozsahu, pretože exekútor môže zvoliť viaceré spôsoby exekúcie, aby získal potrebný výťažok na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Ak je však na majetok dlžníka začatých viacero exekúcií, uspokojujú sa podľa poradia, teda ak majetok postačuje len na úhradu dvoch pohľadávok, tretia môže ostať úplne bez uspokojenia.
Konkurz sa spravidla vyhlasuje vtedy, ak je dlžník insolventný a jeho majetkové pomery sú značne rozvrátené, preto budú uspokojení všetci veritelia prihlásených pohľadávok ale spravidla len pomerne. Samozrejme výhodu majú veritelia zabezpečených pohľadávok, ktorí sa uspokojujú zo zálohu a je väčšia pravdepodobnosť uspokojenia celej pohľadávky. Teda pre veriteľa, ktorého pohľadávka je v exekúcii v poradí tretia či štvrtá, je väčšia pravdepodobnosť uspokojenia jeho pohľadávky aspoň sčasti v konkurze ako v exekúcii a naopak pre prvého v poradí je výhodnejšia skôr exekúcia ako konkurz.
Konkurzné konanie – proces:
1. Návrh
Konkurz sa začína na návrh, ktorý sa podáva na príslušný súd. Návrh môže podať predovšetkým sám dlžník alebo veriteľ. Veriteľ však musí súdu preukázať, že veriteľov v rovnakom postavení ako je navrhovateľ je viacero a že dlžník neslnil svoje peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi v lehote dlhšej ako 30 dní po lehote splatnosti záväzkov. Dlžník môže vyhlásiť konkurz sám na seba, čím sa predpokladá, že sa stal insolventným.
Súčasťou návrhu je
a) ak podáva návrh veriteľ, predkladá dôkaz ktorým preukáže existenciu svojej pohľadávky a ktorým odôvodní platobnú neschopnosť dlžníka K návrhu je veriteľ povinný pripojiť aj listiny, ktoré preukazujú pohľadávku, ktorá mu zakladá oprávnenie podať návrh, a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Pohľadávka veriteľa, ktorý podáva návrh, sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.
b) ak podáva návrh dlžník, predkladá: zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov, zoznam svojich spriaznených osôb a účtovnú závierku ak je dlžník povinný viesť účtovníctvo.
Spolu s návrhom je potrebné súdu hradiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu konkurzného konania. Výška preddavku je vo veci vyhlásenia konkurzu
- na majetok fyzickej osoby 663,88 Eur
- na majetok právnickej osoby 1.659,70 Eur
2. Predbežná správa
Na základe predloženého návrhu, súd preskúma majetok dlžník a ak má o rozsahu majetku dlžníka pochybnosti určí predbežného správcu a touto úlohu ho poverí. Ak sa podarí predbežnému správcovi vyšetrovaním zistiť, že majetok dlžníka fyzickej osoby má hodnotu viac ako 1.659,70 Eur alebo majetok dlžníka právnickej osoby má hodnotu viac ako 6.638,78 Eur súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka. Ak predbežný správca nezistí majetok aspoň v uvedenej výške, súd konkurz nevyhlási a rozhodne o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.
3. Priebeh
Po vyhlásení konkurzu sú veriteľa oprávnení uplatniť / prihlásiť svoje pohľadávky v konkurze, na základe čoho budú môcť byť ich pohľadávky po speňažovaní pomerne uhradené, ináč nie je možné pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu uspokojiť.
Po prihlásení pohľadávok prebieha schôdza veriteľov, na ktorej si veritelia volia svojich zástupcov. Na základe rozhodnutia zástupcov veriteľov pristupuje správca postupne k speňažovaniu majetku dlžníka.
Po speňažení nasleduje pomerná úhrada pohľadávok veriteľom. Celý proces je pod prísnym dohľadom súdu, ktorý rozhoduje a o záverečnom rozvrhu výťažku zo speňažovania majetku úpadcu.
4. Záver
Ak je výsledok konkurzného konania úplné speňaženie majetku dlžníka, súd rozhodne o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.
5. Zrušenie spoločnosti alebo oddlženie fyzickej osoby
Následne podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obch. zák. sa spoločnosť zrušuje, čoho výsledkom je výmaz spoločnosti z obchodného registra. Táto úprava zrušenia sa vzťahuje len na právnickú osobu – obchodnú spoločnosť.
Pre fyzickú osobu existuje možnosť - tzv. oddlženie fyzickej osoby.
https://www.michalicka.sk/?lang=sk&page=konkurz